(w)

(táo) to escape; to run away; to flee

逃不出 (w)

(táobùchū) unable to escape; can't get out

逃之夭夭 (w)

(táozhīyāoyāo) to escape without trace (idiom); to make one's getaway (from the scene of a crime); to show a clean pair of heels

逃亡 (w)

(táowáng) to flee; flight (from danger); fugitive

逃亡者 (w)

(táowángzhě) runaway

逃债 (w)

(táozhài) to dodge a creditor

逃兵 (w)

(táobīng) army deserter

逃北者 (w)

(táoběizhě) North Korean refugee

逃命 (w)

(táomìng) to escape; to flee; to run for one's life

逃奔 (w)

(táobèn) to run away to; to flee

逃学 (w)

(táoxué) to play truant; to cut classes

逃席 (w)

(táoxí) to leave a banquet (without permission)

逃往 (w)

(táowǎng) to run away; to go into exile

逃漏 (w)

(táolòu) to evade (paying tax); (tax) evasion

逃灾避难 (w)

(táozāibìnàn) to seek refuge from calamities

逃犯 (w)

(táofàn) escaped criminal

逃狱 (w)

(táoyù) to escape (from prison); to jump bail

逃生 (w)

(táoshēng) to flee for one's life

逃禄 (w)

(táolù) to avoid employment

逃税 (w)

(táoshuì) tax evasion

逃税天堂 (w)

(táoshuìtiāntáng) tax haven

逃窜 (w)

(táocuàn) to run away; to flee in disarray

逃窜无踪 (w)

(táocuànwúzōng) to disperse and flee, leaving no trace

逃脱 (w)

(táotuō) to run away; to escape

逃荒 (w)

(táohuāng) to escape from a famine; to get away from a famine-stricken region

逃走 (w)

(táozǒu) to escape; to flee; to run away

逃跑 (w)

(táopǎo) to flee from sth; to run away; to escape

逃逸 (w)

(táoyì) to escape; to run away; to abscond

逃逸速度 (w)

(táoyìsùdù) escape velocity

逃遁 (w)

(táodùn) to escape; to disappear

逃避 (w)

(táobì) to escape; to evade; to avoid; to shirk

逃避责任 (w)

(táobìzérèn) to evade responsibility; to shirk

逃离 (w)

(táolí) to run out; to escape

逃难 (w)

(táonàn) to run away from trouble; to flee from calamity; to be a refugee